Štúdium slobodných umení v americkej väznici oslobodzuje väzňov od recidívy

Autor: Jana K. Jones | 15.1.2015 o 17:21 | (upravené 2.2.2015 o 14:49) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  288x

Viac ako 40 percent amerických väzňov sa po prepustení vráti do troch rokov naspäť do väzenia. Po uplynutí 5 rokov je ich takmer 75 percent. Väzenie, hoci sa nazýva aj nápravno-výchovným zariadením, nenapráva, väzenie v ľuďoch obvykle utvrdzuje tie zlé vlastnosti, s ktorými tam prišli.

Najspoľahlivejší spôsob, ako zabezpečiť aby sa bývalí kriminálnici nevrátili naspäť je vzdelávanie. V USA existuje veľa programov, ktoré poskytujú odbornú prípravu na povolanie, ale ani jeden z týchto programov nie je tak úspešný ako vzdelávanie v tzv. slobodných umeniach. Jedná sa o program nazvaný "Bard College Prison Initiative", ktorý pred 15 rokmi spustila  Bard College, elitná vysoká škola zameraná na štúdium humanitných odborov - umenia, dejín, jazykov, matematiky, sociálnych vied a filozofie. Táto škola poskytuje vysokoškolské diplomy väzňom, odpykávajúcim si tresty za násilné kriminálne činy ako vraždy, znásilnenia, zabitia, lúpeže a mnohí z nich sú odsúdení na viac ako 15-20 rokov. Jedná sa prevažne o černošských a hispánskych odsúdených z ktorých mnohí sa dostali do väzenia ešte pred dovŕšením 20 rokov. Výsledky tejto iniciatívy prekvapili aj samotných organizátorov: recidíva u prepustených absolventov štúdia slobodných umení, ktorým by za iných okolností nikto nedal ďalšiu šancu pre život, klesla na púhe 4 percentá. (http://bpi.bard.edu/)

Nároky na štúdium nie sú o nič menšie ako je to u pravidelných študentov. Väzni-aplikanti musia prejsť vstupnými testami, musia napísať písomnú prácu a absolvovať ústne pohovory. Prijatých je len 10 percent zo všetkých uchádzačov. Predmety, ktoré sa vyučujú, bývajú rôzne, menia sa od semestra po semester a v ponuke je okolo 60 rôznych kurzov. Učí sa všetko to, čo sa učia aj  pravidelní študenti a jedná sa  o predmety, ktoré sa zvyknú považovať za zbytočné a nepraktické: od estetiky, cez umenie, hudbu, maliarstvo, filozofiu, dejiny až po vysokú matematiku.

Na videu http://bpi.bard.edu/60-minutes/ jeden z väzňov, mimochodom odsúdený za zabitie ženy pri pokuse o lúpež, vysvetľuje, že si vyžiadal kurz nemčiny, aby mohol čítať Hegela a Kanta v origináli. Ďalší z toho istého videa sedí za vraždu vlastnej matky. Na otázku, prečo sa radšej neučia niečo, čo by ich pripravilo na povolanie, odpovedal, že odborné vzdelanie nepripraví človeka na život.  Študenti, z ktorých pred príchodom do väzenia mnohí neprečítali jednu jedinú knihu, teraz  píšu divadelné hry, hrajú divadlo, skladajú básne, maľujú, hrajú na hudobné nástroje, venujú sa estetike, učia sa integrálny počet, geometriu, debatujú o filozofii.

Nároky kladené na študentov sú veľmi vysoké a štúdium je veľmi ťažké. Mnohí z nich strávia po vyučovaní ďalších 5-6 hodín samoštúdiom. Zato profesori hovoria, že je s nimi radosť pracovať, lebo sa nestane, aby niekto prišiel na hodinu nepripravený. Študenti vonku sú rozptylovaní, študenti vo väzení možnosť rozptýliť sa nemajú, tak každú voľnú minútu využívajú efektívne. Významnú úlohu tu hrá aj tá skutočnosť, že len zopár z nich dostalo šancu. Nikto nie je do štúdia nútený, každého snahou je ukázať, že si ju naozaj zaslúžil. A tí, ktorí ju dostanú už  aj tak sú tzv. "akademickým materiálom". Napriek tomu sa  jeden z nich vyjadril, že pred nástupom do väzenia neprečítal jednu jedinú knihu.

Participujúci väzni zdieľajú názor, že hoci stratili vonkajšiu slobodu, vzdelaním nadobudli slobodu vnútornú, ktorá je omnoho dôležitejšia. Zisťujú, ako sa jeden z nich vyjadril, že "sloboda nie je len fyzická voľnosť, ale že má viac spoločného so schopnosťou rozmýšľať a komunikovať s ostatnými". Štúdium filozofie a umenia ich oslobodilo, naučilo ich získať odstup, nadhľad, dalo im sebavedomie, hrdosť, kompetencie, vnútorný pokoj. Zúfalstvo a bezmocnosť nad vlastnou situáciou nahradila nádej a zmysel života.

Takmer všetci zo študentov, ktorí boli prepustení pred ukončením štúdia, pokračovali vo vzdelávaní ďalej či už v Bard College alebo na škole podobného zamerania. Mnohí pokračuju v akademickom alebo odbornom postgraduálnom štúdiu. Iní pracujú  v dobrých zamestnaniach v súkromnom aj verejnom sektore. Pracujú na vedúcich pozíciách v organizáciách, ktoré sa venujú sociálnej práci s bezdomovcami, bývalými väzňami, chorými. Jeden z absoventov píše divadelné hry pre lokálne divadlo, iný je činný v akademickej pozícii na Univerzite New York, niekoľkí sú zamestnaní v modernej recyklačnej fabrike v Mt. Vernone s nadpriemerne vysokými zárobkami.

Jeden z bývalých študentov-väzňov sa vyjadril, že vzdelanie v slobodných umeniach, ktoré sa všeobecne považuje za nepraktické, je pre život práve tým najpraktickejším.

Čo z toho vyplýva pre nás? Je zbytočné hovoriť o vzdelávaní, pokiaľ sa pod ním myslí len pripravenosť na pracovný pomer. A zdá sa, že na Slovensku sa vzdelanie chápe len takto úzko ako vidno jednak z mnohých akademických debát  a z diskusíí pod laickými článkami, napr. tu: http://cifersky.blog.sme.sk/c/370735/studujem-estetiku-som-nepotrebny.html

Nikdy si nemôžeme byť istí, či sa pracovný trh nezmení behom pár rokov. Cieľom vzdelávania v minulosti bývala výchova celistvého človeka, ktorý by v sebavzdelávaní pokračoval po celý život. Takto pripravený človek nebude sedieť so založenými rukami a čakať na príležitosti. Erziehung v nemčine znamená vyťahovanie, pomoc pri raste dieťaťa, ktoré nám je zverené. Predstavitelia osvietenstva,  klasického liberalizmu a  významní reformátori, ktorí sa vzdelávaním zaoberali, (Wilhelm Humboldt, John Stuard Mill, Pestalozzi, John Dewey, atď.) zvykli dieťa a mladého človeka porovnávať k rastline, ktorá má potenciál a škola mu ho pomáha dosiahnuť. Rastlina tiež vyrastie sama, ale potrebuje vhodnú pôdu, vlhkosť, živiny a svetlo.  Dieťa nie je prázdnou nádobou, ktorú sa pokúšame naplniť vlastnými predstavami, dieťa je tou rastlinou, ktorú musíme priviesť k rozvitiu celého jej poteciálu.  Estetika, umenie kultivuje a zjemňuje dušu. Filozofia učí odstupu od vlastných dogmatických predstáv. Matematika cvičí exaktné logické a racionálne uvažovanie.  Hra na hudobnom nástroji rozvíja sústredenie a trpezlivosť. Ak aj hovoríme o samostatnosti myslenia u našich žiakov, takáto samostatnosť sa dá dosiahnuť len tak, že sa postupne oboznamujú s dejinami kultúry a myslenia. Lebo aj my sme ako spoločnosť postavení pred otázky, ktorými sa už dávno zaoberali iní. Bez poznania týchto dejín sme odsúdení opakovať chyby, na ktoré už iní doplatili. Bez poznania nie je sloboda, bez poznania blúdime v bludnom kruhu, z ktorého nedokážeme vyjsť von.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?