Prečo ukrajinskú krízu zapríčinil Západ - liberálny prelud, ktorý vyprovokoval Putina (1)

Autor: Jana K. Jones | 25.3.2015 o 21:41 | (upravené 26.3.2015 o 4:57) Karma článku: 2,76 | Prečítané:  486x

Uverejnené vo Foreign affairs, autor John J. Mearsheimer (http://www.foreignaffairs.com/articles/141769/john-j-mearsheimer/why-the-ukraine-crisis-is-the-wests-fault) Podľa prevažujúceho názoru na západe je za celú ukrajinskú krízu vinná ruská agresia. Podľa tohto názoru ruský prezident Putin pripojil Krym vo svojej dlhodobej túžbe oživiť Sovietske cárstvo a pravdepodobne hneď potom pripojí celú Ukrajinu a ostatné krajiny východnej Európy. Odvolaný ukrajinský prezident Janukovič pre Putina len dodal zámienku na uchvátenie časti Ukrajiny ruskými silami.                           

Táto predstava je však chybná: Spojené štáty a ich európski spojenci nesú za túto krízu  najväčší podiel zodpovednosti. Koreňom krízy je rozširovanie NATO, ktoré je základným prvkom väčšej stratégie ako odviesť Ukrajinu spod ruského vplyvu a integrovať ju do západných štruktúr. Kritickými bodmi boli zároveň expanzia EU na východ a západná podpora Oranžovej revolúcie v r. 2004. Od roku 1999 ruskí leadri vehementne odporovali zväčšovaniu NATO a v posledných rokoch dávali jasne najavo, že neznesú, aby sa strategicky dôležitý susedný štát stal baštou západu. Pre Putina bolo ilegálne zvrhnutie ukrajinského demokraticky zvoleného pro-ruského prezidenta, ktoré nazval aj pučom, poslednou kvapkou na pretečenie pohára. Putin reagoval zabratím poloostrova Krymu z obavy, že by tam NATO postavilo vojenskú námornú základňu a že by pracovalo na destabilizácii Ukrajiny až dovtedy, dokedy by sa tá nevzdala úsilia pripojiť sa k Západu.


Putinove kroky by nemali byť žiadnym prekvapením.  Putin prehlasuje, že Západ sa posúva k susedstvu Ruska a ohrozuje jeho strategické záujmy už nejakú dobu. Elity v Spojených štátoch a v Európe sú voči tomuto faktu slepé, lebo sa držia chybnej medzinárodnej politiky. Domnievajú sa, že logika realizmu už v dvadsiatom prvom storočí neplatí a že celú Európu je možné udržať slobodnú len na základe takých liberálnych princípov, ako je právny poriadok, ekonomická nezávislosť a demokracia.
Ale táto schéma na Ukrajine nefunguje. Tamojšia kríza ukazuje, že reálna politika je stále relevantná a že štáty, ktoré ju ignorujú, škodia samé sebe. US a EU celý pokus premeniť Ukrajinu na baštu Západu na ruskej hranici pobabrali. Teraz, keď sa chyba ukázala v plnom svetle,pokračovať v tejto pochybenej stratégii by bolo obrovskou chybou.


Západná bezočivosť


Keď sa schyľovalo ku koncu studenej vojny, sovietski lídri uprednostňovali, aby vojská NATO zostali v Západnej Európe a tak dohliadali na zjednotené Nemecko a pacifikovali ho. Ale neželali si, aby sa NATO rozširovalo a predpokladali, že západní diplomati ich chápu. Clintonova administrácia však začala v polovici 90-tych rokov na rozširovanie NATO tlačiť.


Prvé rozšírenie nastalo v roku 1999, keď sa pridalo Česko, Maďarsko a Poľsko, Druhé bolo v r. 2004 a zahŕňalo Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litovsko, Rumunsko, Slovenska republika a Slovinsko. Moskva sa už od začiatku trpko sťažovala. Napr. počas bombardovania bosniackych Srbov r. 1995 ruský prezident B. Jeľcin povedal: "Toto je prvý znak toho, čo sa môže stať, keď sa NATO priblíži k hraniciam Ruskej Federácie. ...Plamene vojny môžu vzbĺknúť po celej Európe." Ale Rusi boli príliš slabými na to, aby mohli prekaziť posun NATO smerom na východ, ktorý  v každom prípade nevyzeral nejako hrozivo, keďže ani jeden z nových členov, okrem maličkých pobaltských republík, nesusedil s Ruskom.
NATO sa začalo pozerať ďalej na východ. Na aprílovej vrcholnej schôdzi sa hovorilo o prijatí Gruzínska a Ukrajiny. Želal si to George Bush, ale Nemecko a Francúzsko boli proti, lebo sa obávali že by takýto krok Rusko zbytočne antagonizoval. Napokon dosiahli členovia NATO kompromis: spolok nezačal formálny proces vstupu, ale vydal vyhlásenie,  v ktorom podporil ašpirácie Gruzínska a Ukrajiny: "Tieto krajiny sa stanú členmi NATO."


Moskva však tento záver za kompromis nepovažovala. Alexander Gruško, ktorý bol vtedy námestníkom ministra zahraničných vecí, prehásil: "Členstvo Gruzínska a Ukrajiny v NATO je obrovskou strategickou chybou a malo by veľmi  vážne dôsledky pre pan-Európsku bezpečnosť." Putin trval na tom, že pripojenie týchto dvoch krajín do NATO by predstavovalo pre Rusko"priamu hrozbu". Jedny z ruských novín písali, že Putin vtedy Bushovi úplne jasne oznámil, že ak prijmú Ukrajinu do NATO, tak prestane existovať."


Ruská invázia do Gruzínska  mala zahnať akékoľvek zbytky pochýb o Putinovom odhodlaní zabrániť Gruzínsku a Ukrajine pri vstupe do NATO. Gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý bol odhodlaný doviesť svoju krajinu do NATO, sa v r. 2008 odhodlal pripojiť dve separatistické oblasti, Abcháziu a Južné Osetsko. Ale Putin sa rozhodol, že Gruzínsko udrží slabé a rozdelené a - mimo NATO. Keď vypukli boje medzi gruzínskou vládou a južnoosetskými separatistami, ruské sily prevzali kontrolu nad Abcháziou a Južným Osetskom. Moskva dala najavo, že to myslí vážne. Napriek tomuto jasnému varovaniu sa však NATO nikdy nevzdalo svojho cieľa pričleniť Gruzínsko a Ukrajinu. A expanzia NATO pokračovala ďalej s prijatím Albánska a Chorvátska v r.2009.


EU taktiež expandovala na východ. V máji 2008 predstavila svoju iniciatívu Východné partnerstvo - program na podporu prosperity v krajinách ako Ukrajina a na ich integráciu do ekonomiky EU. Vôbec neprekvapilo, že ruskí lídri považovali tento plán za nepriateľský k záujmom ich krajiny. Vo februári predtým, ako bol Janukovič vyhodený z kresla, obvinil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov EU z pokusu o vytvorenie sféry vplyvu vo východnej Európe. V očiach ruských lídrov je expanzia EU zámienkou na expanziu NATO.


Posledným pokusom o odlúpnutie Ukrajiny od Moskvy bola snaha rozširiť západné hodnoty a podporiť demokraciu na Ukrajine a v ďalších post-sovietskych štátoch. Takéto plány zvyčajne zahŕňajú financovanie pro-západných jednotlivcov a organizácie. Podľa odhadu  Victorie Nulandovej, asistentky amerického ministerstva zahraničných vecí pre európske a euroázijské aféry, USA investovali na Ukrajine od roku 1991 viac ako 5 miliárd dolárov, aby pomohli Ukrajine dosiahnuť "budúcnosť, ktorú si zaslúži". Ako súčasť tohto úsilia vláda USA financovala Národnú nadáciu pre demokraciu. Táto nezisková organizácia financovala viac ako 60 projektov zameraných na propagáciu občianskej spoločnosti na Ukrajine a jej predseda Carl Gershman nazval túto krajinu tou "najväčšou odmenou". Potom, čo Janukovič vyhral v r. 2010 voľby,  táto neziskovka sa rozhodla, že podrýva jej ciele a zintenzívnila svoje úsilie v podpore opozície a v posilňovaní demokratických inštitúcií tejto krajiny.


Keď sa ruskí lídri pozerali na západné sociálne inžinierstvo na Ukrajine, začali mať obavy, že ich krajina môže nasledovať. A takéto obavy vôbec nie sú bezdôvodné. V septembri r. 2013 Gershman v The Washington Post napísal: "Rozhodnutie Ukrajiny pridať sa k Európe urýchli smrť ideológie ruského imperializmu, ktorú Putin reprezentuje." A dodal: "Aj Rusi čelia voľbe a Putin môže prehrať nielen v blízkom susedstve, ale aj v rámci samotného Ruska."
(pokračovanie)

Poznámka: Časopis Foreign affairs vydáva americká nezávislá organizácia Council on Foreign Relations (CFR) - Rada pre zahraničné vzťahy. Jej členmi sú napr. také známe osobnosti ako Fareed Zakaria a Erin Burnett (komentátori CNN) Chuck Hagel (politik a bývalý minister obrany USA). Tento think-tank je programom Štúdií Davida Rockefellera a skladá sa z viac ako 70 stálych zamestnancov a ďalších externých spolupracovníkov. Foreign affairs je považovaný za jeden z najvplyvnejších časopisov pre analýzu a debatu o medzinárodných vzťahoch a ekonómii.

 

                        
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?