Elinor Ostromová a správa verejných zdrojov

Autor: Jana K. Jones | 5.8.2015 o 14:45 | (upravené 5.8.2015 o 14:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  109x

Elinor Ostromová sa štúdiu manažovania spoločných zdrojov venovala po dobu 30 rokov a napísala o nej niekoľko kníh. Výsledky jej výskumu naznačujú, že žiadny taký systém, ktorý by garantoval úspech, neexistuje.

Či sa jedná o štátne vlastníctvo, o územia spravované lokálnymi komunitami, alebo o súkromné vlastníctvo, vždy hrozí problém, že ľudia zdroje vyčerpajú tak, až stratia schopnosť sebaobnovy. Pokušenie vyťažiť z nich viac ako je unosné je vždy veľké. Napriek tomu existujú spoločnosti, ktoré dokázali úspesne spravovať svoje prostredie po dobu tisíc rokov.

Ostromová neváhala ísť pozrieť sa do prostredia, kde mala možnosť priameho kontaktu so zúčastnenými. Študovala nielen príklady z historie (dohody lovcov krabov zo štátu Maine z obdobia dvadsiatych rokov minulého storočia), ale  navštevovala komunity po celom svete, napr.  indonézskych a dánskych rybárov, pastierov kráv v Alpách, roľníkov v Nepále či v Keni, ktorí riešili problém zavlažovania a záplav, mongolských pastierov, japonských osadníkov žijúcich v horských dedinách, komunity v Južnej Amerike. Zato si vyslúžila posmech od niektorých ekonómov - ekonómovia predsa nechodia do terénu, to je úloha antropológov. Ekonómovia pracujú s dátami zo štatistického úradu. Všetky tieto komunity riešili rovnaký problém, v ekonómii známy aj pod názvom "Tragedy of the Commons". Jeho podstata spočíva v otázke, ako zabrániť vyčerpaniu  spoločného zdroja jednotlivcami, ktorí konajú individuálne a racionálne vo svojom vlastnom záujme napriek tomu, že vedia, že vyčerpanie zdroja je v rozpore s ich dlhodobým záujmom. Jednotlivci majú tendenciu uprednostniť vlastný krátkodobý záujem pred dlhodobým záujmom spoločnosti. Existuje kopu matematických modelov a príkladov z oblasti hier, ktoré takéto spravanie simulujú. Študenti ekonómie sa o tomto klasickom probléme učia hneď v prvom ročníku. Vychádza sa pritom zo skúsenosti anglických "commons" - obecných pastvín, na ktorých pásli dobytok anglickí bezzemkovia. Po privatizácii obecnej pôdy sa síce problém so spásaním vyriešil, ale bezzemkovia prišli zároveň o možnosť obživy a dostali sa do závislosti na svojich majetných spoluobčanov.

Klasickým príkladom Ostromovej výskumu sú alpské pastviny. Každý z farmárov obrába svoje vlastné pole so zeleninou, ale zároveň všetci zdieľajú obecnú lúku, na ktorej sa pasú spoločne ich kravy. Napriek tomu, že toto vyzerá ako dokonalý model na zneužitie zdrojov, Ostromová v skutočnosti nenarazila na žiadne problémy. To bolo dané tým, že existovala spoločná dohoda, ktorá farmárom nedovoľovala pustiť na lúku viac kráv, ako je počet kráv, o ktoré sa vedia postarať aj počas zimy.Táto dohoda pochádzala z roku 1517, teda približne do obdobia, keď sa v Anglicku spoločné lúky devastovali. Ostromová zdokumentovala podobné efektívne príklady z Keni, Nepálu, Turecka, Los Angeles, atď.

Ostromová zistila, že najlepšie  výsledky sa nedosahujú ani tam, kde je všetko sprivatizované, ani tam, kde rozhoduje štát, ale tam, kde majú komunity možnosť vytvoriť si svoje vlastné pravidlá. Tieto pravidlá však musia byť založené na dôvere medzi účastníkmi. Ak ľudia podrobne poznajú prostredie a problémy, ktorým čelia a majú vedomosti o tom, ako ich riešiť (farmári v Kansase z obdobia Dust Bowl nevedeli nič o erózii, dokonca nepoznali ani hlbokú orbu, to všetko ich neskôr učili štátni úradníci.  A už vôbec spolu nespolupracovali, naopak, predbiehali sa v tom, kto viac zbohatne).  Pravdepodobnosť úspechu je najväčšia, keď si všetci zučastnení medzi sebou vytvoria pravidlá na vyrovnanie konfliktu, ktoré sú lacné a rýchle (nie cez právnikov a súdny systém) a ak majú možnost vylúčiť zo svojho kruhu tých, ktorí pravidlá porušujú a zdroje opakovane zneužívajú. Ďalšou podmienkou je aby štát namiesto vnucovania zákony zhora nadol respektoval nimi vytvorené pravidlá a podporil tieto komunity v ich uplatňovaní.

Ostromová definovala 8 princípov, ktoré umožňujú efektívne využívanie spoločných zdrojov:
1. Definovať jasné hranice pre skupinu, ktorá zdroje využíva
2. Pravidlá, ktorými sa spoločné vlastníctvo riadi, sa musia prispôsobiť lokálnym potrebám a podmienkam.
3. Zabezpečiť, aby tí, ktorých sa tie pravidlá týkajú mali možnosť ich upravovať a meniť.
4.  Zabezpečiť, aby ustanované pravidlá rešpektovali vonkajšie autority (policajti, právny systém).
5. Vytvoriť systém na vzájomné monitorovanie jednotlivých členov komunity, ktorý by využívali samotní  členovia.
6. Používať stupňujúce sa tresty pre tých, ktorí pravidlá zneuživajú.
7. Postarať sa lacný, ,nenákladný spôsob vyriešenia konfliktov.
8. Budovať zodpovednosť za riadenie spoločných zdrojov v do seba vnorených vrstvách od najspodnejšej úrovne až po tú najvrchnejšiu.
 
Ostromová zhrnula poučenie zo svojho výskumu do nasledovenj vety: "Úspech je možný vtedy, keď je ľuďom daná možnosť využiť to najlepšie, čo v nich je". Navyše sa ukázalo, že jej odporúčania možno uplatniť aj všade inde mimo správy prírodných zdrojov, napr. pri praci policajnych zborov, atď.
Elinor Ostromovej bola v roku 2009 udelená Nobelova cena za ekonomiu. Ekonómovia sa ohrádzali, že to bol omyl, lebo vraj sa jej výskum ekonómie netýkal a ona sama nie je ekonómkou: "Some economists objected to Dr. Ostrom's recognition, categorizing her research as social science and not pure economics. Other critics suggested that the award betrayed an overly politically correct, anti-market message from Nobel officials in the wake of the global financial crisis."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?