reklama

Mizerné výsledky zdravotníctva sú následkom neochoty zdravotníckeho personálu meniť sa

Slovenská republika prešla počas rokov 2003-2004 reformami zdravotníctva. Tieto reformy sa týkali zavedenia poplatkov pre pacientov, dobrovoľného pripoistenia, vytvorenie štátom vlastnených poisťovní ako ziskových organizácií a konverzie nemocníc na nezikové, sčasti nezávislé jednotky. Tieto reformy boli nepopulárne, neboli dotiahnuté do konca  a nedosiahli želaný stav. V roku 2006 nová vláda zvrátila kľúčové prvky reformy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Podľa správy MFF Slovenská republika vynakladá na zdravotníctvo ako podiel z HDP s porovnaní s ostatnými krajinami EU-OECD relatívne málo. (http://www.vpl.sk/files/file/media/grigoli%20wp12173%20%20%20_page%2023_%20paragraph%202.pdf). Za posledných 13 rokov je to v priemere len 5 a štvrť percenta. Počas rokov 1995-99 bol podiel verejných výdavkov na zdravotníctvo 6 percent z HDP a bol porovnateľný s ostatnými krajinami EU-OECD. Ostatné krajiny okrem Nemecka medzitým zvýšili výdavky. Nemecko ich zredukovalo len zanedbateľne, ale jeho podiel bol vždy väčší ako 8 percent z HDP. Slovensko od roku 2004 postupne redukovalo počty lekárov, sestier a nemocničných postelí, Podiel lekárov na počet obyvateľov je síce stále blízky priemeru EU-OECD, počet zdrav. sestier je pod priemerom. Počet lôžok je nadpriemerný. Z toho vyplýva, že lekárov máme dosť, poddimenzovaný je počet sestier, ktoré sa starajú o oveľa väčší počet pacientov ako v iných štátoch EU. U sestier je situácia kritická a keď sa sťažujú na prepracovanosť, tak objektívne na to majú dôvod.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


V porovnaní s ostatnými krajinami EU máme vysokú imunizáciu. Len menej ako 1 percento detí nie je imunizovaných proti osýpkam, tetanusu a čiernemu kašľu. Podpriemerní sme v dĺžke života a detskej úmrtnosi. V roku 2009 sa ľudia na Slovensku dožívali priemerne 75 rokov, čo je o 4.3 rokov menej ako priemer EU.


Slovenské zdravotníctvo sa vyznačuje vysokou mierou neefektívnosti v transformovaní finančných prostriedkov do výsledkov na zdraví. Štáty EU spolu so Slovenskom zvýšii výdavky na zdravotníctvo v prepočítaní na kúpnu silu od 1 577 do 1 855 dolárov na hlavu (jednalo sa o zvýšenie o viac ako 17 percent). V iných štátoch toto navýšenie viedlo k predĺženiu života o 1 rok. Na Slovensku bolo zvýšenie výdavkov vyššie ako priemer (26.8 percent), ale namiesto predĺženia sa priemerný vek dožitia zvýšil len o 0.73 roka. Odborníci z MMF preto slušne hovoria o veľkom potenciáli na zlepšenie. Ten istý fakt možno vyjadriť aj tak, že zatiaľ sme všetky prostriedky, ktoré do zdravotníctva za posledných 10 rokov išli navyše, len preflákli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


V rokoch 2000-04 Slovensko zaostávalo v efektivite využívania prostriedkov za ostatnými krajinami EU-OECD skórom len 0.4, teda za ostatnými krajinami zaostávalo nepatrne. Ak by dnes malo fungovať na tej istej úrovni efektivity, ako krajiny s najlepšími výsledkami, zdravotníctvo by ušetrilo 60 percent svojich nákladov. Najefektívnejšie využívajú svoje zdroje Cyprus, Izrael, Malta, Japonsko a Mexiko. Inými slovami, Slovensko keby fungovalo efektívne, by mohlo ušetriť 60 percent zdrojov, ktoré do zdravotníctva idú.


Najhoršie sú na tom posledné roky. Pokiaľ ostatné krajiny zvýšili svoju výkonnosť o 4.5 percenta, Slovensko si ju o 4 percentá zhoršilo, takže zaostávanie sa zmenilo z 0.4 v roku 2004 na 9 percent v súčasnosti. Ak má niekto dojem, že ideme z roka na rok dolu vodou, tak ten dojem je potvrdený objektívnymi číslami. Tie isté mizerné výsledky, ktoré dosahujeme teraz, by sme pri lepšej efektivite mohli dosiahnuť aj s o 64 percent menšími výdavkami a z celého HDP by sme mohli ušetriť 3.4 percentá. (...the room for savings expanded to 64 percent of the total health expenditures per capita, implying potential budgetary savings of 3.4 percent of GDP.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záver: Slovenská republika dosiahla najvyšší nárast výdavkov na zdravotníctvo v rokoch 2007-2009, ktorý tvoril viac ako dvojnásobok oproti iným krajinám EU. Všetky tieto prostriedky navyše priniesli nulové zlepšenie. Ako sa tie peniaze prešustrovali? Podľa https://www.imf.org/external/pubs/ft/wp/2007/wp07226.pdf je neefektívnosť systému daná najmä jeho zotrvačnosťou. Ten spočíva v neochote zamestnancov nemocničných zariadení a ambulancií pracovať novými metódami. Väčšina z nich bola vychovaná zastaralými spôsobmi bývalého režimu a zamestnanci nie sú ochotní na sebe pracovať a navodiť žiadúce zmeny. (System efficiency is relatively low in the Slovak Republic. In part, this is due to inertia—for instance, hospital structures may still reflect old standards and a significant number of current health workers were educated in the pre- and early transition period.) Štúdia navyše hovorí, že Slováci sú ochotní platiť za lepšiu starostlivosť. Tú vyššiu kvalitu sa však budú musieť zdravotníci naučiť poskytovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdravotníci a zdravotnícki manažéri, čo vy nato?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jana K. Jones

Jana K. Jones

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem ako softwarová inžinierka a konzultantka pre firmu, ktorá sa zaoberá laserovým skanovaním veľkých priemyselných zariadení. Vo voľnom čase sa zaujímam o filozofiu, psychológiu, vedu a dejiny. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu