reklama

Prečo ukrajinskú krízu zapríčinil Západ - východisko z krízy (3)

Tento príspevok je dokončením dvoch predošlých článkov na mojom blogu. Je to preklad článku od autora Johna Mearsheimera s názvom Why the Ukraine Crisis Is the West's Fault, ktorý vyšiel v časopise Foreign affairs v septembrovom/októbrovom čísle. Časopis Foreign affairs vydáva americká nezávislá organizácia Council on Foreign Relations (CFR) - Rada pre zahraničné vzťahy. Jej členmi sú napr. také známe osobnosti ako Fareed Zakaria a Erin Burnett (komentátori CNN) Chuck Hagel (politik a bývalý minister obrany USA). Tento think-tank je programom Štúdií Davida Rockefellera a skladá sa z viac ako 70 stálych zamestnancov a ďalších externých spolupracovníkov. Foreign affairs je považovaný za jeden z najvplyvnejších časopisov pre analýzu a debatu o medzinárodných vzťahoch a ekonómii. Článok bol vybraný ako jeden z najlepších tlačených článkov roku 2014. Nestotožňujem sa s obsahom úplne na 100 percent, ale so základnou myšlienkou súhlasím. Myslím, že v tomto duchu by sa mala debata o Ukrajine odvíjať aj u nás:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Keďže väčšina západných lídrov pokračuje v popieraní, že by Putinovo správanie mohlo byť motivované legitímnymi obavami o bezpečnosť, vôbec neprekvapuje, že zosilnili už existujúcu politiku a potrestali Rusko, aby ho odstrašili od ďalšej agresie. Hoci Kerry tvrdí, že "všetky možnosti sú otvorené", ani USA ani EU nie sú pripravené použiť na obranu Ukrajiny silu. Namiesto toho sa Západ spolieha na ekonomické sankcie, ktoré by mali donútiť Rusko skončiť s podporou povstalcov na východe Ukrajiny. V júli zaviedli USA a EU tretie kolo sankcií zacieliných na na vysokopostavených jednotlivcov s blízkymi vzťahmi k ruskej vláde a na niektoré významné banky, energetické spoločnosti a obranné firmy. Zároveň hrozili rozpútať ďalšie kolo prísnejších sankcií, ktoré by sa týkali všetkých sektorov ruskej ekonomiky.
Takéto opatrenia majú slabý efekt. Tvrdé sankcie aj tak nepripadajú do úvahy, lebo západné krajiny, najmä Nemecko ich nepripustia z obáv, že sa Rusko bude mstiť a spôsobí vážne ekonomické škody v rámci EU. Ale aj keby USA presvedčili svojich spojencov o implementácii takýchto opatrení, Putin by s veľkou pravdepodobnosťou svoje správanie nezmenil. Dejiny nám ukazujú, že krajiny sú schopné absorbovať enormné množstvo trestov, v záujme ochrany svojich základných strategických záujmov. Níe je dôvod, aby bolo Rusko výnimkou z tohto pravidla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Západní lídri sa taktiež držali provokatívnych taktík, ktoré túto krízu vôbec anticipovali. V apríli sa viceprezident Joseph Biden stretol s ukrajinskými legislátormi a oznámil im: "Toto je druhá príležitosť uskutočniť pôvodné sľuby, ktoré boli dané pri Oranžovej revolúcii." John Brennan, riaditeľ CIA tiež záležitosti nepomohol, keď v ten mesiac po návšteve Kyjeva prehlásil v Bielom dome, že návšteva bola zameraná na zlepšenie bezpečnostnej spolupráce s ukrajinskou vládou.


Medzitým EU pokračovala v presadzovaní jej Východného partnerstva. V marci José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie zosumarizoval postoj EU k Ukrajine: "Máme voči tejto krajine dlh, povinnosť solidarity a budeme pracovať na tom, aby sme ju mali tak blízko k nám ako je len možné." A naozaj, 27. júna podpísala EU a Ukrajina ekonomickú dohodu, ktorú Janukovič niekoľko mesiacov predtým osudovo odmietol. A na stretnutí členských štátov NATO, ktoré sa konalo tiež v júni, sa ministri zahraničných vecí dohodli, že aliancia zostane otvorená pre nových členov, aj keď sa zdržali menovania Ukrajiny. "Žiadna tretia krajina nemá o rozširovaní NATO právo veta,", prehlásil Anders Fogh Rasmussen, generálny tajomník NATO. Ministri zahraničných vecí zároveň odsúhlasili podporiť rôzne opatrenia na zlepšenie ukrajinskej vojenskej pohotovosti v oblastiach ako sú velenie a riadenie, logistika a obrana vočí kybernetickému útoku. Ruskí lídri samozrejme po takýchto akciách zaspätkovali a západná odozva na krízu vyrobila zo zlej situácie ešte horšiu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Riešenie situácie na Ukrajine však existuje - ale vyžaduje si, aby Západ začal o nej rozmýšľať fundamentálne novým spôsobom. USA a EU by sa mali vzdať plánov na pozápadnenie Ukrajiny a namiesto toho sa zamerať na vytvorenie neutrálneho tlmiča medzi NATO a Ruskom, podobného pozícii Rakúska počas studenej vojny. Západní lídri by mali uznať, že Ukrajina znamená pre Putina tak veľa, že si v nej nemôžu dovoliť podporovať anti-ruský režim. To neznamená, že budúca Ukrajina by mala byť pro-ruská alebo anti-NATO. Naopak, cieľom by mala byť suverénna Ukrajina, ktorá by nespadala ani pod ruský ani pod západný tábor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Na dosiahnutie tohto cieľa by mali USA a ich spojenci verejne vylúčiť možnosť rozširovania NATO na Gruzínsko a Ukrajinu. Ďalej, Západ by mal pomôcť vypracovať plán ekonomickej pomoci pre Ukrajinu, na ktorom by sa zúčastnila EU, Medzinárodný menový fond, Rusko a USA. Tento návrh Moskva určite privíta, keďže je v jej záujme, aby mala na svojej hranici prosperujúcu a stabilnú Ukrajinu. A Západ by mal výrazne obmedziť svoje úsilie o sociálne inžinierstvo vo vnútri Ukrajiny. Je najvyšší čas, aby Západ ukončil svoju podporu pre Oranžovú revolúciu. A napokon, lídri USA a EU by mali vyzvať Ukrajinu, aby začala rešpektovať práva menšín, najmä jazykové práva rusky hovoriacich obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Mnohí argumentujú, že zmena politiky voči Ukrajine teraz by vážne poškodila dôveryhodnosť USA vo svete. Áno, toto by USA jednoznačne niečo stálo, ale cena za pokračovanie mylnej stratégie by bola ešte väčšia. Okrem toho ostatné krajiny by oveľa viac rešpektovali štát, ktorý sa poučí zo svojich chýb a nakoniec prijme taký postup, ktorý daný problém efektívne rieši. Pre USA je táto možnosť jasne otvorená.


Často možno počuť aj názor, že Ukrajina má právo určiť si sama, s kým sa chce spojiť a že Kyjev nemá právo zabrániť Kyjevu spojenectvo so Západom. Toto je však pre Ukrajinu veľmi nebezpečný spôsob ako rozmýšľať o možnostiach zahraničnej politiky. Je smutným faktom, že ak sa jedná o veľmoci, sila má často pravdu. Abstraktné práva ako právo na sebaurčenie sú poväčšine bez významu, keď sa slabé štáty zamotajú do bitky medzi silnými štátmi. Mala Kuba právo na vytvorenie vojenského spojenectva so Sovietskym zväzom počas studenej vojny? USA si to teda nemysleli a to isté si nemyslia Rusi ohľadne ukrajinského spojenectva so Západom.Je v záujme Ukrajiny, aby pochopila reálne možnosti a bola opatrná pri jednaní so svojim silnejším súperom.


Aj keby niekto odmietal túto analýzu a domnieval sa, že Ukrajina má právo požiadať o vstup do NATO a EU, faktom zostáva, že USA a ich európski spojenci môžu túto žiadosť odmietnuť. Nie je dôvod, aby Západ vyhovel Ukrajine, ak tá uplatňuje chybnú zahraničnú politiku, najmä ak jej obrana pre Západ nepredstavuje životne dôležitý význam. Hovieť si nad snom niektorých Ukrajincov nie je hodné nepriateľstva a bitiek, ktoré tento sen so sebou prináša. A nie je to férové ani pre väčšinu ukrajinského obyvateľstva.


Niektorí analytici môžu priznať, že NATO vzťahy s Ukrajinou nezvládlo, že Rusko predstavuje nepriateľa, ktorú bude časom len narastať a že Západ nemá inú možnosť ako pokračovať v súčasnej stratégii. Ale tento názor je zúfalo chybný. Rusko je upadajúcou mocnosťou a časom bude len slabnúť. Ale aj keby bolo na vzostupe, aj tak by nemalo zmysel Ukrajinu do NATO začleniť. Dôvod je jednoduchý: Ukrajina nemá pre USA a EU základný strategický význam a to potvrdzuje aj neochota NATO použiť na jej obranu vojenskú silu. Preto by bolo vrcholom hlúposti vytvoriť nového člena NATO, ktorého ochraňovať nemáme záujem.


Pridŕžanie sa súčasnej politiky komplikuje vzťahy s Moskvou v iných oblastiach. USA potrebuje ruskú pomoc pri odvážaní zariadení z Afganistanu cez ruské územie, pri uzavretí dohody o atómových zbraniach s Iránom a pri stabilizácii situácie v Sýrii. V skutočnosti Moskva v minulosti pomohla Washingtonu pri riešení všetkých troch problémov. V 2013 to bol Putin, ktorý vytiahol z ohňa Obamove horúce gaštany formulovaním dohody, podľa ktorej sa Sýria vzdala svojich chemických zbraní. USA budú raz potrebovať Rusko pri krotení vzmáhajúcej sa mocnosti Číny. Súčasná americká politika však len napomáha Moskve zblížiť sa s Pekingom.
 
USA a ich európski spojenci stoja ohľadne Ukrajiny pred voľbou. Ak budú pokračovať v súčasnej politike, ktorá vyhrocuje nepriateľstvo s Ruskom a zároveň devastuje Ukrajinu, každý z nej vyjde so stratami. Alebo môžu preradiť a začať pracovať na vytvorení neutrálnej Ukrajiny, ktorá nebude Rusko ohrozovať a ktorá dovolí Západu, aby si svoje vzťahy s Ruskom ponaprával. Týmto prístupom by všetky strany len získali.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jana K. Jones

Jana K. Jones

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem ako softwarová inžinierka a konzultantka pre firmu, ktorá sa zaoberá laserovým skanovaním veľkých priemyselných zariadení. Vo voľnom čase sa zaujímam o filozofiu, psychológiu, vedu a dejiny. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu